Kadidlo

Kadidlom sa vo všeobecnosti označujú živice stromov.
Kadidlovníky používané v parfumérii rastú v štyroch hlavných oblastiach:
Boswellia sacra v Ománe a Jemene,
Boswellia frereana v Somálsku,
Boswellia papyrifea v Etiópii,
Boswellia serrata v Indii.
Pravlasťou kadidla je Omán. Dodnes nad Muskatou, hlavným mestom Ománu, drží stráž gigantická replika kadidelnice. Ománci tvrdia, že práve ich kadidlo priniesli Traja králi narodenému Ježiškovi a je tým pravým biblickým. Hory Ománu sú jediným miestom na svete poskytujúcim tzv. "strieborné kadidlo".

Oblasť Dhofar, na juhu krajiny, je už do prvého storočia nášho letopočtu najväčším svetovým vývozcom kadidla a treba poznamenať, že toho najkvalitnejšieho na svete. Podľa záznamov rímskeho učenca Plínia Staršieho, bolo to práve obchodovanie s kadidlom, ktoré urobilo z obyvateľov Ománu najbohatší národ sveta. V 2. storočí n. l. sa vyvážalo približne 3000 ton tohto živicového pokladu za rok. Putovalo do Grécka, Ríma a krajín okolo Stredozemného mora.
Poďme späť ku kadidlu.
Stromy, z ktorých sa táto živica získava, rastú iba v Dhofare a v niektorých oblastiach Somálska. Je malý, slabo olistený, tŕnitý strom. Laik by povedal, že je to stromček pred vyhynutím. Aspoň tak, na turistov tieto stromčeky pôsobia. Kadidlovníky platia príliš vysokú daň za mimoriadne vlastnosti svojej živice. Tá sa získava tvorbou raniek, narezaním ich kôry, odkiaľ vyteká mliečna šťava, ktorá sa postupným vysychaním mení na živicu. Rovnako je to aj s myrthou. Kadidlovníky sa nepestujú a celá ťažba prebieha zo stromov vo voľnej prírode. Slovo ťažba je v tomto prípade dobre pritiahnuté za vlasy. V jej získavaní sa nič za celé tisícročia nezmenilo. Paradoxne ostalo v rukách najchudobnejších vrstiev obyvateľstva, ktoré poctivo ručne zberá drobné slzičky živice prezývanej "ománskymi, olibanskými perlami". Parnou destiláciou sa vyrobí zo 100 kg živice približne 6 kg vzácnej silice.
S kadidlom sa môžeme stretnúť aj pod názvom olibanum. Synonymum pochádza zo slova olibanol, jednou z hlavných účinných látok kadidlovej silice.
Za hrsť zaujímavostí

Kadidlový dym doprevádza človeka od narodenia až po hrob. Pri všetkých príležitostiach radostných i smutných, vždy a všade. Spolu s posvätnou myrhou sa po stáročia využívali ako vonná látka, nielen počas náboženských obradov, ale i pre svoje afrodiziakálne a veľmi silné antibakteriálne vlastnosti.
Podľa jednej legendy spotreboval rímsky cisár Nero na pohrebe svojej manželky celú ročnú produkciu kadidla. Predkovia dnešných Ománcov chránili svoje stromy pred zlodejmi tým, že k ním "stavali" na stráž jedovaté hady.

Opojná vôňa kadidla pôsobí relaxačne, upokojí rozbúrenú myseľ, odbúrava stres a navodí hlbokú duševnú pohodu. Egyptské kúpele, masáže, masky s touto mystickou silicou poskytovali dokonalú psychickú očistu a niet sa čo čudovať, že také prostredie sa návštevníkom ťažko opúšťalo. Už vtedy vedeli ľudia, čo je dobré.