NICHE ZNAČKY 12.4.2009
Priletela žltá obálka: "Som nadšený, že som Vás objavil. Myslel som si, že nikto v SR niche vône nedováža. Som presvedčený, že kto raz skúsi niektorú z nich radšej si našetrí na jednu poriadnu a hypermarketových syntetických reprezentantov rýchlo odpíše. Nemohli by ste niečo o niche značkách napísať. Verím, že nebudem sám, ktorý si to so záujmom prečíta..."
Priznávam, urýchlil písanie dávno pripravovanej trilógie o niche značkách, luxuse a všetkom, čo sa okolo toho točí. Je najvyšší čas dať na správnu mieru všetky pojmy a dojmy.
Niche značky
V trhovej terminológii sa francúczskym slovom niche (výklenok) označujú menší výrobcovia, značky, tovar, služby v podstate všetko mimo hlavný trendový prúd. Mohli by sme to voľne označiť ako vypĺňanie drobných zvyšných medzier na trhu. Tieto produkty sa snažia vyhovieť potrebám vyhraneného okruhu spotrebiteľov. Na rozdiel od veľkých nadnárodných korporácií , výklenkové značky sa hrajkajú na svojom drobnom exkluzívnom pieskovisku a vyrábajú z formičiek svoje osobité luxusné bábovečky, ktoré ponúkajú pod vlastnou značkou. Už len nájsť tých správnych spotrebiteľov. A kto vlastne je tou ich cieľovou skupinou? Ľudia, ktorí necestujú vlakom masovosti, túžiaci po osobitosti, originalite, nepodliehajúci trendom. Menšinové skupiny idúce cestou individuálneho štýlu. Značky mimo prúd sú zväčša v rukách starých poctivých rodinných klanov, alebo tých pravých nadšencov u ktorých spotrebiteľ nie je len prostriedok k dosiahnutiu zisku. Vkladajú do práce kus vlastnej identity popretkávanej vášňou k remeslu. Vône z vlastnou dušou, filozofiou, jednoducho presne tak, ako ich predstavujeme na vstupnej stránke.
Mainstream značky
Túto kategóriu netreba zvlášť predstavovať. Reprezentujú ich produkty a služby, ktoré nás prenasledujú, vyčerpávajú, unavujú, presviedčajú o ich dokonalosti. Striehnu na nás na každom kroku, masírujú nám mozgy v reklamných šotoch. Jednoducho hlavný masový prúd. Vystupujú pod pozlátkom luxusu a motajú hlavu chudákovi bežnému spotrebiteľovi . Parfémy svetových značiek ako je Dior, Chanel, Guerlain, Givenchy ako aj desiatky ďaľších a ďaľších, ktoré majú v ponuke bežné parfumérie predstavujú mainstreamový tovar, teda tovar hlavného prúdu so snahou dostať sa do podvedomia masám na celej zemeguli od hladujúcej Namíbie až po tučniakov v Antarktíde. Už to dávno nie sú tie poctivé vzácne značky so svojim charakterom. Šíria sa na spôsob McDonaldu. Si hladný, kúp cez okienko a rýchlo odíď. O maistreamové značky zakopneme na každom kroku. Na vlastnej koži ešte aj v tej socializmom popretkávanej Kube sa nám snažili miesto vytúžených cigár vnútiť plagiát Diora. O Turecku ani nehovorím. Popri "šišach" a ručne tkaných kobercoch vôňu orientálneho korenia pretína Chanel No5. Oslovujú obrovskú spotrebiteľskú masu. Tieto spoločnosti chrlia vône páčiace sa väčšinovému vkusu. Žiaľ, osobnosti parfémového sveta akým bol Molinard či Guerlain sa v hrobe musia tisíckrát za deň obracať. Ale to je vývoj a ten nezastavíš. Smola, že táto vlna spláchla aj takých velikánov.
Výdatnou reklamnou kampaňou spotrebiteľovi vsugerujú pečať luxusu, výnimočnosti a mimoriadnych exkluzívnych kvalít svojho parfému. Na to všetko musíte vyzrieť, dorásť a tohto nepozvaného hosťa jednoducho nepustiť do vnútra, pokiaľ túžite po osobitosti.
Voňavý svetový koláč hlavného prúdu si krájajú dvaja najbohatší muži sveta. Návod je jednoduchý. Treba byť v správnom čase na správnom mieste a mať dosť peňazí. Väčšia časť týchto značiek sa ocitla v osemdesiatych rokoch 20. storočia v nemilosrdných pazúroch bankrotu spod kolies ktorého ich vytiahli títo dvaja "záchranári".
Bernard Arnault, s megaimpériom LVMH (Loius Vuitton Moet Hennessy), vlastní
50 značiek počnúc od Diora, Louisa Vuittona, až po Kenzo, Guerlain, Givenchy a jeho rival Francois Pinault s konglomerátom PPR (Pinault Pritemps-Redoute) so značkami Gucci, Bottega Veneta, Balenciaga, Puma, YSL Beauté ...
Arnault bol v r. 2006 siedmym najbohatším mužom našej planéty , ale ani jeho konkuret nemusí stáť v rade na sociálnu podporu a užíva si svoje megazisky.